„Zamrznutá tvorivosť = zamrznutá ekonomika?“ EQ – Predsudky

Matka: „Čo sa tvojmu dievčaťu na tebe páči?“

„Som pre ňu pekný, talentovaný, chytrý a tiež vraj výborne tancujem.“

„A prečo sa ona páči tebe?“

„Som pre ňu pekný, talentovaný, chytrý a tiež vraj výborne tancujem.“

Modlitba žaby I, Anthony de Mello

Niekoľko slov o autorovi článku. Ing. Ľubor Žák, CSc. je absolvent HF VŠT (1976) v Košiciach, 2 roky pôsobil ako výskumný pracovník PS, a.s. Považská Bystrica (1976-1978), je kandidát vied v oblasti informatiky, simulácie a riadenia technologických procesov ÚVT VŠT Košice (1983), absolvent DPŠ IP TU Košice (2000) . Učiteľská prax – 2 roky v zahraničí na SLŠ v Líbyi (1978 - 1980), 3 roky profesor SPŠE Michalovce (1997 – 2000), 4 roky vychovávateľská prax s rómskou mládežou a protidrogové poradenstvo v CVČ Michalovce (2000 – 2004), 7 rokov učiteľ AJ, informatiky a koordinátor drogovej prevencie ZŠ (od 2004). 5 rokov podnikateľská a poradenská prax OPORES-VIFA, s.r.o. Michalovce (1992 – 1997) v oblasti materiálových a energetických úspor separovaného zberu odpadov – tvorca, manažér,  koordinátor, realizátor federálneho projektu - výskumných, projekčných, konštrukčných a výrobných závodov Českej a Slovenskej republiky, 11 ročná prax projektanta v oblasti informatiky, ekonómie a energetiky CHEMPIK – CHEMPRO, a.s. Michalovce (1983 – 1994), 23 rokov tréner kresťanskej jogy, propagátor zdravého životného štýlu a protidrogový poradca (od 1988) – semináre a workshopy v Košiciach, Michalovciach, Strážskom, Vranove nad Topľou, Humennom, predseda Nadácie JÓGA-ROSA preregistrovanej na občianske združenie SOPHIA-ROSA, skrátene SiROSA v Michalovciach (od r.1992).

Článok pojednáva o vplyve výchovy na dieťa v rodine a v škole starými – štandardnými postupmi, ktoré sú pre praktické uplatnenie mladých ľudí v živote nedostatočné, predovšetkým zaťažené predsudkami, ktoré sa vytvárajú ešte v predškolskom veku a príkladom rodiny a temer nezmenené prechádzajú do pasívneho správania v dospelosti. Škola a spoločnosť prostredníctvom médií vo vyššom veku tieto predsudky len prekrývajú a nepretvára. Je navrhované systémom dobrovoľníctva – tréningom emocionálnych a vôľových zručností žiakov ZŠ a SŠ a modifikáciou praktického smerovania školstva vytvoriť predpoklady protikrízových opatrení výchovou k samostatnosti a zodpovednosti, čo umožní zlepšiť podnikateľskú klímu, cestovný ruch, zamestnanosť a všeobecne diverzifikáciu na vidieku i v mestách...

Keď pozeráte v televízii reklamy, určite ste si všimli, že málokedy sa apeluje na rozum človeka. Vždy sa pôsobí alebo na city alebo na skúsenosti. Reklamné agentúry totiž vedia, že len málo ľudí sa rozhoduje podľa rozumovej úvahy, alebo na základe nejakej finančnej analýzy. Môže to byť u niektorých ľudí / rodín jedným z rozhodujúcich faktorov, ale v prevažnej miere nie vždy je rozhodujúcim faktorom rozumová analýza. Hlavne pokiaľ sa jedná o malé položky, alebo niečo, čo máme radi...

Typickým príkladom sú cigarety, alebo alkohol. Môžete argumentovať, prepočítavať, apelovať na zdravý rozum, zažltnuté záclony, dym a smrad, zdravotné dôsledky..., avšak fajčiar zostáva stále vášnivým fajčiarom.

Tento zvyk sa zväčša rodí v mladosti. Vzniká najčastejšie napodobňovaním starších, napodobňovaním hrdinov v televízii, častokrát fajčenie sa spája s predstavou mužnosti, príjemnými predstavami slobody, ľahkých rozhovorov, voľných chvíľ... Opäť niektoré príčiny môžu, ale nemusia byť vystopované, avšak dôsledok – fajčenie je tu. A nech človek robí čokoľvek, len málokedy sa vie z tohto zvyku vymaniť (Raz mi povedal trinásťročný žiak: „Pán učiteľ, je už neviem prestať fajčiť“). Týka sa to všetkých skupín obyvateľstva - poľnohospodárov, robotníkov, inteligencie, umelcov, kňazov, či politikov...

Problematiku fajčenia som vybral zámerne, lebo tento zvyk je veľmi dobre viditeľný, sledovateľný, spočítateľný... so všetkými škodlivými zdravotnými, spoločenskými, rodinnými, finančnými dôsledkami, aké len môže mať. Rozum nepomáha. Pomaly nie je na jedlo, chlieb, ale na cigarety musí byť. Je však množstvo zvykov, ktoré nie sú tak ľahko viditeľné. Patria tu aj predsudky. Škody však môžu byť minimálne rovnako vysoké, ako pri fajčení. Alebo aj podstatne vyššie. Na mnohé takéto rozhodnutia je človek akoby „slepý“ – reaguje spontánne, pretože od detstva to .... niečo... bolo jediné možné riešenie.

V praxi si len málo ľudí uvedomuje, že sa správa podľa zvykov a schém, predsudkov, ktoré zažíval, videl, počúval, napodobňoval... vo svojej útlej mladosti. Tu sa v detstve, predovšetkým v prvom sedemročí, rodí budúci obraz sveta človeka, systém hodnôt, základná slovná zásoba, systém zvykov a predsudkov, ktoré sa vo vyššom veku len zriedkakedy zmenia vzdelávaním, ďalšou výchovou, životnými príbehmi... Tu sa rodí akcent výslovnosti, videnie príbuzných, susedov, vzťahy ku ľuďom, vzťahy ku jedlu, nápojom... Tu sa formujú záľuby a antipatie.

Prvé mesiace a roky sú prelomové obdobie „formovania“ človeka, ktoré má obrovský dopad.  V živote sa už táto „revolúcia“ poznania nebude vo svojej monumentálnosti opakovať. To je z vývojovej pedagogiky známe. Len málo si však ľudia uvedomujú dôsledky takto vybudovaného podvedomia, ktoré vlastne „kormidluje“ životné smerovanie celý život – aj orientáciu ľudí, ktorí rozhodujú o osudoch ľudí, alebo o obrovských sumách financií... Úradníci, politici, personalisti, lekári, sudcovia... sa pozerajú na svet očami svojich rodičov, v tom najlepšom prípade je to odborný a kresťansky zameraný názor...

Napríklad rasové predsudky sú v našej spoločnosti pomerne dlhodobo zažité, pretože vychádzajú z poznatkov predkov. Niektoré sa transformujú do modernej podoby. Kočovný – bezpracný spôsob života, iný systém hodnôt, častokrát vychytralosť a zneužívanie sociálneho prostredia... má za následok, že mladý Róm, aj keď sa naňho nevzťahujú vyššie uvedené vlastnosti, ktorý sa uchádza o kvalifikované miesto, nie je prijatý a prednosť dostane rovnako kvalifikovaný „biely“. To isté častokrát platí aj o prijímaní žien do zamestnania, keď sa na tú istú pozíciu hlási muž s rovnakou, alebo nie až takou dobrou kvalifikáciou.

Keby sme detailne skúmali myslenie, cítenie a správanie každého človeka, zistili by sme, že na úrovni každého človeka je podvedomie, v ktorom je osobitý balík skúseností, zvykov, predsudkov... rozhodujúce pre voľbu „križovatky“. Tento „balík“ vlastností EQ je jedinečný a práve v ňom spočíva osobnosť človeka. Väčšina týchto zvykov a pohľadov bola vytvorené v detstve a v mladosti. Časť môžeme pripísať genetike, ale práve v detstve vzniká temperament, povaha, charakterové rysy, ktoré môžu byť modifikované výchovou rodičov a vychovávateľmi materských škôlok, družiny, školy... .

Musí tu byť samozrejme vôľa – chcenie formovať dieťa osobnými, rodinnými, kolektívnymi vplyvmi. Chce to dobrú vôľu, veľa lásky, trpezlivosti, času... Našťastie sú aj také rodiny, kde dieťa je vychovávané... Obávam sa však, že mnohé deti nedostávajú ani základné hygienické, nie to psychologické či sociálne návyky, pretože rodičia dieťa len nakŕmia, nie vždy patrične zaodejú, posadia ho pred televízor... a nechajú ho na seba samého, alebo na súrodencov. Módou je, že rodičia odchádzajú do zahraničia a o dieťa sa starajú starí rodičia, ktorým chýba nielen energia mladých, ale aj autorita a ochota vychovávať.

Ideálni rodičia sa samozrejme o svoje deti starajú, vedú ich širokospektrálnymi predovšetkým fyzickými a citovými zážitkami ku hodnotnému, krásnemu, spokojnému a bezpečnému detstvu. Dobrým partnerským správaním a spoločnými činnosťami sa dieťa učí k úcte k druhým, priateľstvu, pracovitosti – pomocou rodičom aj blízkym, ale aj ku začiatkom rozoznávania a váženia si ľudských a spoločenských hodnôt. Dieťa je ako špongia, ktorá „nasáva“ pozitívne, ale aj negatívne prejavy, ktoré veľmi citlivo vníma a bez rozlišovania zrkadlí do svojej fyzickej, psychickej a sociálnej osobnosti.

Škola so svojimi vzdelávacími postupmi vytvára na základné osobné návyky akúsi pomerne deravú„sieťovinu“ vzdelania IQ, ktorá umožní niektoré vnútorné vlastnosti zviditeľniť, zvýrazniť, formovať... Pokiaľ teda aspoň nejaké vnútorné vlastnosti boli rodičmi založené, vytvorené. Hodnotné vzťahy sú predovšetkým pravé skutočnosti videné, zažité, počuté... priamo zážitkovým osobným, rodinným, spoločenským životom.

Príklady z akčných filmov v televízii, akčné hry na PC, DVD a vplyv iných médií tvoria v dieťati chaos, s ktorým si nevie rady. Myslí si že svet je naozaj taký, ako vidí vo filmoch – naháňačky na autách, akčné scény bojov, strieľačky, nočný život... V prvom ročníku základnej školy mnohí žiaci, ktorí tieto základné „hodnoty“ majú vytvorené  týmto spôsobom, pripomínajú „hovoriace zvieratká“. Ich hodnotový systém tvoria scény z odpozeraných akčných filmov a „nemého sledovania, čo sa deje“. Nemajú dostatočnú sústredenosť, chýba im úcta ku autorite učiteľa, neuvedomujú si, že škola je iné prostredie, ktoré má svoje kritéria, a len pomaly sa preorientúvajú do iného poriadku a systému.

„Nemé sledovanie, čo sa deje.“ Toto je najčastejší – výchovný - obraz rodinnej scenérie u detí predškolského veku, ktorý vidia doma. Nielen v rómskych rodinách, ale aj v mnohých konsekventných rodinách, kde rodičia nepracujú a spoločenský život sa točí okolo televízie, deti nemajú temer žiadne výchovné motivačné prostredie. Emočné IQ i vôľové vedenie WQ je zväčša hlboko mínusové. V tom lepšom prípade deti vychádzajú na čerstvý vzduch, na ulicu. Ale tu preberajú všetky škodlivé vzory, aké sa len dajú od svojich „starších a skúsenejších“ kamarátov prebrať. Fajčenie, alkohol, krádeže, bitky... sú „výchovnou“ samozrejmosťou „ulice“. Dieťa chce niekde patriť a tak musí prijať podmienky „starších a skúsenejších“, inú voľbu ani nemá.

Pripomeňme si, že dieťa žije predovšetkým emocionálnym a činorodým životom (Jean Piaget), ktoré robí rodina. Škola svojim výchovno – vzdelávacím systémom prispieva ku inteligenčnému obohateniu rozumového života (hlavne IQ) žiaka. Tu by však mali mať vedomosti a teda aj škola a učiteľ väčšiu previazanosť na zážitok (EQ+WQ), nielen na autoritu. V  školstve má dnes autoritu len vysvedčenie a známky. Nie vedomosti a orientácia na skúsenosti. Pri tempe a látkovej zaťaženosti žiakov (každým rokom sa zvyšuje množstvo teórie) sa musí prebrať veľké množstvo látky, ale súčasne aj rýchlo zabudnúť, aby sa urobilo v mozgu miesto na novú látku... Precvičiť a zažiť látku tak, aby sa presunula do dlhodobej pamäte, je luxus, ktorý si učiteľ zväčša nemôže dovoliť, aby splnil plán.

Ako človek z praxe, ktorý vie, ako to chodí v zahraničí, sú dôležité hlavne skúsenosti – životná prax – ktoré zamestnávateľ požaduje. Keď človek dáva žiadosť o zamestnanie, je tam samozrejme uvedené aj vzdelanie, ale zamestnávateľa zaujímajú predovšetkým skúsenosti, prax, praktické zručnosti... Stále viac aj naši podnikatelia si uvedomujú, že vysvedčenie je jedna vec, ale praktické skúsenosti sú vec tie, ktoré sa počítajú. A tak stále veľa absolventov má problémy nájsť si zamestnanie. A keď si absolvent strednej školy nájde prácu, prvé mesiace zväčša „čumí“, pretože použije v praxi len málo vecí, ktoré sa naučil v škole.

Prečo aj u nás škola nie je trochu viac o praxi? Takí sme bohatí, aby sme živili nepripravených mladých ľudí? Povedzme si, že nemecký waldorfský systém školy predpokladá, že počas štúdia si žiak osvojí dve, alebo aj viac remesiel. Samozrejme aj s výučným listom. Zvárač, maliar natierač, zámočník, sklár, hrnčiar, stolár, údržba počítačov, poľnohospodár, technik, sekretárka.... Myslíte si, že by takýto „mladí ľudia“ – absolventi základných a stredných škôl - nenašli na trhu práce zamestnanie? Na druhej strane čo vedia robiť absolventi našich základných škôl a gymnázií?

V tejto oblasti je potrebné robiť reformy. Pripravovať do nových, sústavne sa meniacich krízových podmienok odborne pripravených (IQ – sa dá doštudovať), tvorivých, samostatných (EQ sa buduje v mladosti ľahšie), cieľavedomých (WQ) mladých ľudí. Odborníci psychológovia hovoria, že ľudí s primeraným EQ (t.j. úspešných manažérskych typov) bude v spoločnosti pri dnešných podmienkach školstva a praktického života stále menej.

Dnes namiesto toho, aby sme našich žiakov viedli ku praktickému životu a znížili stupeň teoretických vedomostí, stále viac sa snažíme „naliať do hláv“ našich žiakov poznatky, ktoré v živote zväčša nebudú potrebovať a o ktoré zväčša nikto nestojí... Základné predmety pre všeobecný prehľad sú samozrejme veľmi dôležité, pretože v orientácii sa (IQ) a stanovení priorít (IQ+EQ+WQ) je sila poznania a úspešnosť SQ ... Všeobecný prehľad znamená schopnosť rozlíšiť dôležité veci od menej dôležitých, na základe rozhodnutia vôle vedieť nájsť, doštudovať, použiť...

Na to, aby sa „prepísal“ obraz „vnímania mimo“ – čo je charakteristická črta u 60-80% mladých ľudí, potrebuje človek robiť dlhodobo a pravidelne činnosti, systematickým tréningom emocionálneho (EQ) a vôľového charakteru (WQ) osobnosti. Takého tréningu sa napríklad zúčastňujú top-manažéri špičkových firiem, bánk, (za extrémne ceny kurzovného), aby boli pružne otvorení klientom, novým príležitostiam, novým možnostiam - obchodným, technologickým, marketingovým, výrobným... Prečo však nedať mladým ľuďom šancu, aby si niektoré manažérske zvyky neosvojili už v mladosti, a pritom sa naučili niečo skutočne dôležité o živote? (Napríklad že zostarnú a aj oni budú potrebovať pomoc, že láska je dávanie...). Dnes mládež dospieva skôr a informačná explózia im dáva množstvo informácií zo sveta dospelých, ktoré sa, žiaľ, orientujú zlým smerom – povrchné vzťahy, alkohol, fajčenie, drogy...

U mnohých svojich žiakov ZŠ stredoškolských študentov ešte pred maturitou bežne stretával s názorom, že chcú „pracovať v najväčšej organizácii na Slovensku.... Na Úrade práce...“ Diagnóza je otrava nadmernými poznatkami...

To najdôležitejšie v živote mladých ľudí je výchova mladých ku aktívnemu prístupu k životu. Napríklad cestou jednoročného dobrovoľníctva v oblasti pomoci spoluobčanom, alebo životnému prostrediu..., ktoré si sami mladí budú riadiť, hodnotiť, zdieľať. Takýto návrh dobrovoľníctva s názvom BountyFRUN pre žiakov 8.ročníka ZŠ a 3.ročníka SŠ bol zaslaný na Ministerstvo školstva SR a Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny SR.

Školy sa, podľa môjho názoru, majú stať miestom tvorivého nepokoja, kde žiaci v spolupráci s učiteľmi tvoria nové myslenie, nové činy, overujú si dôležité pravdy, aby si vedeli vážiť dnešnú spoločnosť a jej príležitosti, géniov techniky, umelcov a novátorov, dary prírody... Aby ich škola vyzývala ku dobrodružstvu života a chuti zápasiť za svoje ideály. Škola by nemala byť miestom nudy, naháňania plánov, kde známky sú pánmi...

Tvorivé dielne vždy najlepšie vznikajú zvnútra. Tak aj školy samotné majú začať hľadať rezervy, kde začať, stavať na regióne a na jeho potrebách, ako to dáva prirodzený racionálny rozum a ako to robia napríklad v USA. Veľká nezamestnanosť a široká škála odborníkov s „poctivým učňovským vzdelaním“ na Slovensku ešte stále zotrváva (ale už dlho nebude). Títo odborníci – remeselníci môžu pomáhať v praktickom orientovaní sa školstva.

Biblia, manažérska príručka starého i nového veku, radí, aby sa reformy robili dôsledne od začiatku, aby sa „nové záplaty nešili na staré šaty“. Na nové tvorčie myslenie je treba vychovávať učiteľov novými prístupmi. Nový Zákon hovorí – „Nové víno dávajte do nových mechov, lebo víno aj mechy prídu na zmar. Nové víno do nových mechov.“ (Mar 2,22) Tento princíp platil a stále bude platiť. Myslieť po novom bolo myslením Winstona Churchila, ktorý vedel, že v kríze cez 2.svetovú vojnu pre záchranu Veľkej Británie je treba mobilizovať nové myslenie, nové cítenie, nové činy. V politike je samozrejmé, že dobrá práca sa dá robiť hlavne so vlastným pracovným teamom.

Istý čas sa školám dalo viac slobody, ale zasa sa všetko zbyrokratizovalo. Tým, že sa dostali počítače na školy, dostal sa tam súčasne prostredníctvom Internetu aj svet a jeho sústavne „bublajúce“ nové myslenie (pokiaľ neskončí v „Pokeci“). Informatizácia je základ, ale ako J. W. Goethe hovorí, slovo bez prírody je „mŕtve“. To, čo robí život aj v škole živým a praktickým sú nové nápady, projekty, skúsenosti, remeselné alebo umelecké zručnosti. Škoda, že toľko výborných nápadov zostalo na papieri – a namiesto alternatívneho školstva sa dnes buduje na naháňaní hlásení, papierov, bodov... Slobode sa musíme učiť aj pri vyučovaní.

Vonkajší svet nečaká. Ekonomická kríza, záplavy, zosuvy, problémy s dopravou.... dakde sú potrebné peniaze, ale zväčša stačí len iný, nový pohľad a ochota pracovitých rúk. Najkrajšou i najlacnejšou prevenciou pred záplavami sú priečne vyhĺbené jarky, na ktoré treba niekoľko pracovníkov s čakanmi a lopatami, ako to urobili nad Košicami... Tak to býva so všetkým, ale musia tu byť ľudia, ktorí chcú vidieť novo, sú tvoriví, zodpovední a ochotní...

Je dôležité si uvedomiť, že tu vyrastali najmenej dve generácie ľudí, ktorým sa zakazovalo myslieť, zakazovalo prejavovať sa a ktorým sa zakazovalo byť „originálnymi“. Pre predošlý socialistický režim to bol jeden zo základných princípov riadenia a manipulácie občanov. Tieto predsudky – „...čakajte na príkazy zhora..., však sa to urobí nejako samo..., aj tak nie sú peniaze...., nikto mi nič nenariadil...., prečo by som sa o to mal starať..., za všetko môže tento, tamten...., čo za to zoberie tamten... “ sú chronické. Znamená to, že veľká väčšina národa je „otrávená“ vo svojich životných koreňoch na úrovni EQ, respektíve EQ je alebo nulové, alebo negatívne - neochota, strach pred novým, strach pred predsudkami okolia... Znamená to, že súčasne sa s negatívnym EQ zastavuje aj myslenie IQ, alebo sa orientuje na vlastné vrecko. Kde sú nové, ďalšie nápady, impulzy, riešenia?

V súčasnosti sa „zobudili“ hlavne tí ľudia, ktorých vytopilo, alebo ktorí majú problémy so statikou domov či od kamiónov, alebo od zosuvov pôdy...“ Zobudili sa do zúfalstva, pretože novému mysleniu a optimizmu sa treba učiť... Ale naozaj sa musia riešiť problémy, až keď je tu nešťastie, kríza, bieda, chudoba...?

Môžeme samozrejme čakať ďalej. Veď keď „... keď sa nič neurobí, tak sa nič nepokazí“... Môžeme sa s uspokojením pozerať, že „štátne financie“ sú stabilnejšie... Ale súčasne berme vážne aj výstrahu, že jednostranná orientácia na automobilový priemysel môže viesť ku náhlemu kolapsu (viď nedávna energetická kríza, ktorá len v Michalovciach „pochovala“ niekoľko firiem, alebo nešťastie Japonska). Predsa len máme obrovské rezervy v turistike, v poľnohospodárstve, fotovoltaike, kúpeľoch, minerálkach, elektronike, v mladých ľuďoch, ktorých však najprv musíme zobudiť...

Keby sa peniaze, ktoré sa dávajú rôznym zahraničným investorom aspoň čiastočne preorientovali na podporu výchovy a projektov mladých ľudí, vznikli by nielen nové zamestnanecké príležitosti, ale napríklad aj nové možnosti dobrovoľníckej práce, alebo priestory pre získavanie zručností v remeslách, tuzemské i zahraničné výmeny mladých, informačné portály dobrovoľníctva...

.