Choroba ako cesta žiť lepšie
Každý človek je originálny, vzácny, nádherný drahokam
a každá inkarnácia je „brúsenie“ jednej fazety tohto drahokamu. Niektorí
ľudia majú viac, iní menej vybrúsenú formu. Keďže vývoj sa odohráva
v tisícoch a miliónoch rokov, každý môže ísť svojim vlastným tempom
vývoja. A každý má svoje jedinečné a dôležité miesto v tejto dokonalej
harmónii Stvorenia.
Niektorí ľudia majú problém uznať, že majú dušu, ktorá je
nesmrteľná. Pravda je taká, že každý človek je duchovná duša, ktorá si
v rámci svojho anjelského vývoja oblieka občas telo. Žije pár desaťročí,
a potom sa vráti späť „domov“ do „neba“, kde zhodnocuje svoj pokrok.
Tak ako hovorí Pán Ježiš Kristus, človek je doma v nebi, kde Otec má veľa príbytkov – dimenzií. Vo vesmíre je
množstvo rajských oblastí, ale aj množstvo pekelných oblastí. Toto nie je
teória. Zažil som a videl paralelné dimenzie, poznal som prechody medzi týmito
dimenziami pri viacerých klinických
smrtiach (1992,1998,2010), ako aj častokrát v bežnom živote v meditáciách.
Ako astrológ bežne vídam spojitosti aspektov planét a znamení so zdravím.
Človek je súčasťou projektu Kozmu. Stáročia, ba
tisícročia sa ľudia učili o božích súvzťažnostiach: znamenie Ryby zodpovedá
chodidlám, znamenie Panny bruchu, znamenie Barana hlave... Pokiaľ človek robí
v svojom živote nespravodlivé, nemúdre, neláskavé myšlienky a činy,
jeho problémy sa odrážajú práve do tejto súvzťažnej oblasti, v ktorej má
daný človek nedostatočnosti. Tak napríklad ľudia, ktorí majú problémy so správnym
manželským súžitím, majú problémy s ľadvinami (znamenie Váhy)...
Pokiaľ
človek má uznať zákon Univerza, že Boh je Láska, znamená to, že vo svojom
milosrdenstve Boh je milosrdný a dáva možnosť nápravy. Čo by to bolo za
Otca, ktorý by za 70 rokov hlúpeho života svojho nevychovaného syna / dcéry, ktorý
/á sa narodil/a v zlej rodine, v zlých časoch,
v zlej spoločnosti ... odsúdil jeho / jej duchovnú dušu na večné veky do temna,
beznádeje a zúfalstva pekla?
Každý
čin, slovo sú registrované v kozmickej kronike Akaša, takže všetko môže
byť kedykoľvek zhodnotené, posúdené. Fyzické telo / duchovná duša si všetko
pamätá, aj keď vaše poznanie vedomím mlčí.
Skutočným
činiteľom osudu je človek sám. On si stanovuje (za pomoci anjelských
pomocníkov) životné skúšky, vyberá si rodičov, v živote sa rozhoduje
z nekonečnej palety ponuky „trenažéru“ Stvoriteľa preto, aby získal svoje
osobitné, jedinečné vlastnosti božieho dieťaťa. Múdrosť? Priateľstvo? Lásku?
Bohatstvo? Umenie? Zdravie? Šťastie?... Radosť?... Človek je sám sebe dôsledným
zapisovateľom – jeho bytosť si pamätá všetko do najmenších detailov. V skutočnosti
všetko bude mať sprístupnené až na „druhej strane“, keď bude taký vyspelý, aby
sa z toho poučil. Bez utrpenia niet poučenia. Len málokedy vás mladý
človek poslúchne, keď mu chcete poradiť napríklad pri fajčení...
Kresťanom
sa človek stáva nielen krstom vodou, ale aj krstom Duchom. A sú aj ďalšie
krsty, ktoré prebiehajú priamo pri asistencii archanjelov – súputníkov ľudstva.
Tieto krsty nie sú len formálnym aktom, ale aktom žehnajúcej milostivej moci. Duch
Pravdy účinkuje len v ľuďoch, ktorí si Pravdu ctia – či je im príjemná,
alebo nepríjemná. Podobne, ako sa dieťa naučí zákony matematiky – sčítanie,
odčítanie, násobenie a delenie, podobne sa musí naučiť človek aj zákony
duchovného života – zákonu podobnosti, príčiny a následku (karmy
a reinkarnácie), zákonu rastu a zákonom mysle a očakávania (čo
očakávaš, to dostaneš...). Choroby nie sú ani tak trestom, ako skôr výchovným
prostriedkom ku božej harmónii. Nový Zákon je plný takýchto výrokov, kde hriech
= nevedomosť sa častokrát spája s chorobami, ale aj s upozornením po
vyliečení: „... a nehreš viacej...“
Stopy po náuke o reinkarnácii v Biblii zostali,
napriek tvrdej likvidácii mocichtivých potentátov dávnej histórie v
6.storočí. Cisárovnou Teodorou (+547) a cisárom Justiniánom I (527-565)
násilne boli odstránení dvaja pápeži
Agapetus (+536) a Silverius (538), a politicky bol dosadený pápež
Virgilius (538).Cisár z titulu moci
zvolal 2.cirkevný koncil (bez súhlasu rímskeho pápeža a s minimom
zástupcov západnej cirkvi), na ktorom bola reinkarnácia odsúdená a všetci
hlásatelia – Origenes i církevní otcovia, ktorých inšpiroval, boli vyhlásení
za prekliatych.
Aká
bola príčina? Cisárske sebectvo. Cisársky pár Justinián a Teodora boli
stúpencami monofyzitov – sekty neuznávajúcej Ježiša ako človeka, ale len jeho
božskú prirodzenosť. Verili, že budú zbožštení prostredníctvom svojho panovníckeho
majestátu, šírením svojej obmedzenej kresťanskej
doktríny cez násilie, ničenie obyvateľstva, vrážd nepohodlných inovercov...
Origenova náuka hovorila o posvätení tela Ježiša Kristom, o zákone príčiny a následku,
o smrti, ktorá nuluje rozdiel medzi panovníkom a sedliakom, o prevteľovaní
(metempsychóze).
Jedným
z mnohých príkazov deštrukcie zameranej proti západnej (rímskej) cirkvi
a proti odlišným neželaným kresťanským názorom bol tvrdý príkaz cisára
Justiniána a cisárovnej Teodory zničiť všetky spisy Origena a práce
cirkevných otcov po celej Byzantskej, a vtedy aj západnej rímskej ríše.
Keďže obe hlavy štátu boli známe svojou krutosťou voči najmenšiemu prejavu neposlušnosti,
príkaz ničenia spisov bol vykonaný pomerne dôkladne.
Takže
katolícka rímska cirkev dnes vlastne háji závery, na ktorých rozhovoroch sa
nezúčastnila (2.carihradský koncil, alebo 5. všeobecný cirkevný koncil), kde
pápežova autorita Ríma bola odmietnutá (dodatočne ju pápež podpísal o rok
neskôr) a celý priebeh aj záver bol politicky zmanipulovaný cisárskymi heretikmi.
Vráťme
sa späť ku tomu, čo v Biblii nebolo škrtané. Patrí tu napríklad otázka:
A prečo zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš? Eliáš už prišiel,
avšak nepoznali ho, ale urobili mu čo chceli, tak aj Syn človeka trpieť bude od
nich. Vtedy učeníci pochopili, že hovoril o Jánovi Krstiteľovi (Mat 17:10-12).
Taktiež je evidentné, že rozhovor v Jánovom
evanjeliu (9:1-3) sa týka náuky znovuzrodzovania : A keď išiel Ježiš
okolo, uvidel človeka slepého od narodenia. A pýtali sa ho učeníci:
Majster, kto zhrešil, tento, alebo jeho rodičia – že sa narodil slepý? Ježiš
odpovedal: Nezhrešil ani on ani jeho rodičia. Slepý a narodil preto, aby
sa na ňom mohli prejaviť skutky Božie.“
Biblia
je plná podobenstiev o ceste (Mar 4:26-29), o účtovaní (Luk 16 :
1-13), (Luk 16 : 1-13)– vyrovnávaní cesty – či je to podobenstvo
o hrivnách, alebo viaceré podobenstvá o robotníkoch vo vinici (Mat
20:1-16). Hrozno je kozmický symbol. Strapec hrozna je jedným častých symbolov
božej spravodlivosti - inkarnácie ľudí v skupinách tzv. spriaznených osôb,
práve z dôvodu vyrovnávania karmy a vzájomnej podpory osvojovania si
nových „brúsov“ na osobnom, alebo aj rodinnom „drahokame“.
Zákon reinkarnácie potvrdzuje spôsob skonania Jána
Krstiteľa - Eliáša, ktorý ako prorok zapríčinil hromadnú popravu pohanských
kňazov počas skúšky obete Pravému Bohu. Nový Zákon uvádza „kto mečom
zaobchádza, mečom aj schádza“(Zj.13:10). Ako sadíš, tak aj zožneš nie je
kritérium len pre poľnohospodárov. Tu vidíme aj príčinu fóbií – z ohňa,
z vody, z uzavretých priestorov, z ostrých predmetov... Na
úrovni podvedomia si človek pamätá nešťastia z minulých životov, ktoré
sprevádzal strach a stres.
V oblasti symboliky chorôb, alebo nešťastí je
potrebné hľadať súvislosti s dobou svojho narodenia – s vašim
znamením. Na fyziologickej úrovni Baran zodpovedá hlave, mozgu, očiam, zubom, nos
je však Škorpión. Býk zodpovedá hrdlu, hrtanu, zátylku, štítnej žľaze. Blíženci
súvisia s plecami, ramenami, rukami, pľúcami, jazykom a rečovými
orgánmi. Rak má na starosti žalúdok a zažívací trakt, hrudník, prsia,
pečeň, slezinu, mliečne a slzné žľazy. Lev opatruje chrbticu, srdce,
a krvný obeh. So znamením Panna súvisí spodná časť brucha, črevá,
pankreas, pečeň, slepé črevo. Váham zodpovedajú obličky, líca, pery, sedacie
nervy. Škorpión súvisí s pohlavnými orgánmi, spermiami, nosom, žlčníkom,
panvou, análnym otvorom, prostatou, hemoroidmi. Strelec zodpovedá stehenným
kostiam, bedrovým kĺbom, pečeni, sekundárne s pľúcami. Kozorožec má kosti,
kĺby, koža, vlasy, uši, nechty, poruchy látkovej premeny, kolená. Vodnár súvisí
s predkoleniami, nohami, členkami, lýtkami, dolným krvným obehom, neurózami.
Znamenie Rýb zodpovedá chodidlám, šľachám, lymfatickému systému, psychické ochorenia,
sekundárne trávenie....
Boh odpúšťa, ale cieľom života je zmúdrenie synov človeka.
Bez tohto zmúdrenia nie je ďalšieho pokroku – harmónie – radosti tvorenia a
stvorenia. Preto tu má fungovať zákon karmy: Podľa zákona sa skoro všetko
očisťuje krvou a bez vyliatia krvi nie je odpustenia. (Žid 9:22) Krv
človeka symbolizuje jeho Ja – jeho duchovnú dušu, takže odpustenie – vyliečenie
– sa zväčša realizuje utrpením. Ako by najvyššia múdrosť mohla tolerovať
klamstvo, cudzoložstvo, lúpeže a vraždy? Je Božia spravodlivosť slabšia
ako spravodlivosť ľudská? Čo myslíte, prečo sa rodia mentálne zaostalé, alebo
rôzne postihnuté deti s poruchami mozgu, zmyslov?
Čo lepšie vyjadruje harmóniu, ako príležitosť oslavy. Potreba
pripraviť si sviatočné šaty na slávnosť Pána je zasa o zákone odplaty – zákone
príčiny a následku. Pokiaľ človek žije špinavou mysľou, zlými činmi
a primitívnymi citmi, jeho odev (farby jeho energetického poľa – aury) je
temný, špinavý, deravý (Mat 22, 1:14) . Súčasne sa v tele blokujú energie a
vznikajú choroby. A práve v tejto oblasti je merateľná spravodlivosť
Božia, pretože nielen že človek je vyhnaný
do tmy (priepasti zemskej existencie), ale jeho energetika mu spôsobuje
choroby, oslabenosť, problémy... Práve tu Majster hovorí, že ozdravenie je to
isté ako odpúšťanie hriechov. Ozdravenie je vyrovnanie energetického poľa
človeka. Vyliečenie je dovtedy účinné, kým človek nezačne opäť hrešiť.
Zákon
znie: všetko zlé, čo sa človeku nepodarilo zvládnuť v jednom živote, má
šancu opraviť – vylepšiť v živote ďalšom. Túto šancu dáva dokonca aj nie
príliš láskavý školský systém, alebo nevrlí rodičia svojim deťom – možnosť
nápravy. Spolu s tým súvisí aj zákon „Ja som Cesta, Pravda a Život“
a upozornenie na úpravu a deformáciu Božieho Slova „nesmie vypadnúť
ani nepatrné znamienko z Písma...“
Pravda Kozmu je nezávislá od názoru ľudí, podobne ako je nezávislý zákon
gravitácie od názoru, či ho uznáte, alebo neuznáte.
Je výborné, že sa nám zachovalo Kristove posolstvo
prostredníctvom rôznych cirkví. Je skvelé, že stále viac tieto cirkvi
a jej predstavitelia strácajú na formálnosti a sú stále bližšie ku
ľuďom. Náuka o reinkarnácii – schopnosti napraviť sa novými príležitosťami
života, v podstate na behu zvyklostí a obradov cirkví nič nemení, pretože
cirkevná hierarchia je pre život rovnako dôležitá, ako polícia alebo vojsko
a jeho hierarchia. Rovnako sú dôležité obrady, spoločenstvo veriacich, spoveď
– sebaspytovanie, kázne, alebo aj kultúra, ktorá vznikla na pozadí histórie. Čo
sa javí ako nové je predovšetkým potreba vyššej zodpovednosti a pravdivosti ku
sebe, väčšej pokory, väčšej vzájomnej úcte medzi ľuďmi, pretože medzi
obyčajnými ľuďmi možno stretávate bývalých svätcov, ktorí sa rozhodli inkarnovať
sa do tejto ťažkej doby.