Nadcitová škola + TV – rodina = antisociálny človek?

TQCbeS - Byť úspešným v praxi

Ing. Ľubor Žák, PhD., 5.november 2011

Po ulici kráča opilec s opuchnutými oboma ušami.

Stretne priateľa, ktorý prejaví úprimnú zvedavosť:

„Prosím ťa, ako sa ti to stalo?“

„Ale, moja žena nechala na stole horúcu žehličku

a keď zazvonil telefón, trochu som sa zabudol.“

„Dobre, ale čo to druhé ucho?“

„Ten blbec zavolal ešte raz!“

Anthony de Mello, Modlitba žaby 1

Niekoľko slov o autorovi článku. Ing. Ľubor Žák, CSc. je absolvent HF VŠT (1976) v Košiciach, 2 roky pôsobil ako výskumný pracovník PS, a.s. Považská Bystrica (1976-1978), je kandidát vied v oblasti informatiky, simulácie a riadenia technologických procesov ÚVT VŠT Košice (1983), absolvent DPŠ IP TU Košice (2000). Učiteľská prax – 2 roky v zahraničí na SLŠ v Líbyi (1978 - 1980), 3 roky profesor SPŠE Michalovce (1997 – 2000), 4 roky vychovávateľská prax s rómskou mládežou a protidrogové poradenstvo v CVČ Michalovce (2000 – 2004), 7 rokov učiteľ AJ, informatiky a koordinátor drogovej prevencie ZŠ (od 2004). 5 rokov podnikateľská a poradenská prax OPORES-VIFA, s.r.o. Michalovce (1992 – 1997) v oblasti materiálových a energetických úspor separovaného zberu odpadov – tvorca, manažér,  koordinátor, realizátor federálneho projektu - výskumných, projekčných, konštrukčných a výrobných závodov prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Českej a Slovenskej republiky, 11 ročná prax projektanta v oblasti informatiky, ekonómie a energetiky CHEMPIK – CHEMPRO, a.s. Michalovce (1983 – 1994), 23 rokov tréner kresťanskej jogy, propagátor zdravého životného štýlu a protidrogový poradca (od 1988) – prednášky, semináre a workshopy v Košiciach, Michalovciach, Strážskom, Vranove nad Topľou, Humennom, predseda Nadácie JÓGA-ROSA preregistrovanej na občianske združenie SOPHIA-ROSA, skrátene SiROSA v Michalovciach (od r.1992).

Článok pojednáva o osobných a sociálnych koreňoch krízy, ktoré vznikajú absenciou rodinnej výchovy, nezosúladením selektívneho televízneho života detí so vzdelávaním na štátnych školách. Výchova ku pasivite a nadcitovosti spolu s vplyvom TV a absenciou výchovy v rodinách vedie ku vzniku ľahostajnosti a nezodpovednosti občanov v dospelosti a k sociálnym problémom, ktoré zväčša nie je možné riešiť, pretože chyby detstva sú nevratné. V článku sú uvedené príklady výpočtu koeficientu úspechu priemerného žiaka štátnej školy a priemernej žiačky waldorfskej školy z hľadiska potrieb životnej praxe. V rámci teórie TQCbeS sú doplnené chýbajúce návrhy pre lingvistickú inteligenciu, negatívne koeficienty pre sociálne a psychické zdravie a je uvedený príklad výpočtu pre zjednodušený alebo multiintelegenčný prístup.

Keď sme si zvolili, aby u nás zvíťazila sloboda v r.1989, zahraničie od nás očakávalo, že prinesieme do ich sveta niečo, čo by ich viedlo zo stagnácie – minimálne otvorený trh pre ich výrobky. Na pár rokov sme ich krízu oddialili tým, že sme temer zlikvidovali vlastný trh. Namiesto pokroku sme dovolili, aby sa ich „pomyje“ preliali cez média do našich domácností a do nášho životného štýlu. Myslím si, že by sme nemali pripustiť, aby u nás zvíťazilo gumovanie detských a mladistvých osobností prostredníctvom zločinnosti v televízii a kriminálnymi počítačovými hrami.

Na otázku obľúbenosti hier žiaci základných a stredných škôl v CVČ v Michalovciach (a podobné to je aj všade inde) jednoznačne mládenci obľubovali agresívne strieľačky všetkých možných druhov. V niektorých PC hrách striekala krv prúdom ako na bitúnku... Mnohým rodičom nevadí, na čo sa deti pozerajú, alebo aké hry hrajú, pretože povedia – taký je dnešný svet. Nesúhlasím, a myslím, že nás je mlčiaca väčšina, ktorí nechcú, aby sa náš svet stával stále viac zločinecký...

Všetci vieme, aké je vzdelanie dôležité. Bez školstva všetkých stupňov by hospodársky, umelecký, právny, technický, vedecký... systém nefungoval. Súčasne skúsme si pripomenúť, že školstvo je systém formovania, výstavby, vyfarbovania, ale aj harmonizácie budúceho človeka, rodiny, spoločnosti. Nie je preto jedno, či je školstvo vedecky nadosobné, necitové (bez emocionálne inteligencie EQ, trénovania psychického a sociálneho zdravia PH, SH prirodzeným, nenásilným spôsobom, a že ku životnej osobnej ani spoločenskej harmónii nevzdeláva. Waldorfské slobodné školy pri využívaní jednoduchých umeleckých princípov všetky články človeka oslovujú, rozvíjajú a harmonizujú. Tým, že je lepšia spolupráca rodičov so školou, rodičia dbajú o to, aby sa deti na televíziu pozerali obmedzene, alebo vôbec nie.

Ako to vyzerá dnes v bežnej triede štátnej školy? Žiakov, ktorí prichádzajú do školy „naprogramovaní“ negativitou TV programov, je treba na začiatku hodiny prestavať do pozitívnej línie, otvorenosti na vedomosti, harmóniu a krásno. Je len zázrak, že ešte stále sú u nás učiteľky a učitelia, ktorí túto negativitu vedia prekonať a deti otvárať ľudskosti a poznaniu. Deti sú iné, ako boli kedysi, sú tvrdšie, agresívnejšie, „chytrejšie“... A stačí jeden, alebo niekoľko žiakov a vyučovanie „je zablokované...“. Učitelia sú vystavení tlakom predpisov, noriem, vedenia..., plniť rôzne úlohy, aby školy vôbec prežili... a majú svoje vlastné deti a rodiny, ktoré tiež nie sú bezproblémové...

Ako to vyzerá vo waldorfskej triede? Deti sú privítané učiteľkou v dverách, riešia si svoje detské otázky (nie kto koho a ako zastrelil, otrávil, prepadol...), hodinu začínajú hudbou, spevom, recitáciou...

Úradný systém v štátnom školstve nič nezmôže ani príkazmi, ani nariadeniami. Systém školstva je výborná inštitúcia a je dôležité, aby vzdelávania fungovalo. Vidíme, že sa celá spoločnosť zmenila. Vzťahy za posledných 100 rokov zaznamenali obrovský posun. Ale škola sa svojou podstatou zmenila veľmi nepatrne. Hovorím o podstate školy, nie o prístrojovom vybavení, pretože prácu s počítačom považujem len za ďalší predmet, pokiaľ sa nevyužíva tvorivo, projektovo. Nové učebnice sú skvelé, ale pokiaľ nie je vnútorný osobný záujem, žiak učebnicu neotvorí. Hovorím o výchovno – vzdelávacom systéme ako takom, ktorý sa nezmenil a ktorý je sčasti dobrý na prvom stupni (1.-4.ročník) ZŠ, ale neobstojí v príprave na život na druhom stupni (5.-9.ročník) ZŠ. To, čo sa zanedbá v rodine a na základnej škole, to už nikto nikdy nemá šancu napraviť.

Je dôležité o tom hovoriť stále znova a znova. Zmätení puberťáci na školách sa bodajú, bijú, ohovárajú, šikanujú - ubližujú na zdraví a psychike, strieľajú (našťastie zatiaľ len v zahraničí), zmätení ľudia namiesto riešenia problémov nadávajú na druhých (hlavne na politikov) a štrajkujú, politici v kríze namiesto solidárneho znižovania platov si platy navyšujú, vystresovaní ľudia namiesto sebaovládania a zastavenia sa s nádychom „lietajú“, nerváčia a berú lieky / fajčia / alkoholizujú, psychológovia varujú, že nám vymierajú manažéri...

A všetci sa obávajú krízy. Všetci síce nie sú spokojní so systémom, ale myslia si, že to tak má byť... Nemusí to tak byť. Nevychovávajme podpriemerných „pešiakov“, ale vychovávajme „strelcov, veže, dámy...“ Krízy vznikajú ľahostajnosťou – nevšímavosťou ku deťom, „plnením plánov“ v školách, zatiaľ čo prosperita vzniká láskavou, harmonickou a inovatívnou činorodosťou na vyučovaní. Koreň riešenia krízy nemá nič spoločné s bankovým sektorom, ale s výchovou „ľudí ku človečine“...

Vidíme to na najúspešnejších firmách, v našich podmienkach na multimilionárovi Tomášovi Baťovi, ktorý ako pracovne, tak aj ľudsky a sociálne riešil problémy v podstatne ťažších podmienkach 1.svetovej vojny a svetovej hospodárskej krízy minulého storočia a z najbiednejšieho regiónu na Morave vybudoval sídlo ľudskosti a prosperity. Ale nielen na Morave, taktiež na Slovensku a v desiatkach krajín celého sveta učil ľudí vážiť si vzdelanie, učil pravde, čestnosti, zodpovednosti, serióznosti, pracovitosti... Jeho metódy boli jednoduché, pretože stavali na morálke, pracovitosti, vôli prekonávať prekážky...

Kombinácia televíznych programov plných násilia a agresie spolu s tzv. „necitovým - neosobným“ vzdelávaním je zhubná, nešťastná, až smrteľná... Systém nadcitového – netvorivého - neosobného vzdelania učí poznatkom (ľavá hemisféra), ale aj bezcitnosti – nerozvíjaniu emócií (zanedbaná pravá hemisféra). Žiaci nemajú školu radi, pretože je robená cca pre 10-15% encyklopedicky nadaných detí, ktoré sa samé stávajú v škole outsidermi, pretože sa „vedia“ naučiť. A pod vonkajším tlakom triedneho prostredia aj títo žiaci sa nechcú učiť, aby nevyzerali „nenormálni“...

Škola produkuje veľa „nešťastných“ jedincov, ktorí v kombinácii so zlým sociálnym zázemím doma, kriminálnou výchovou v TV a na ulici, vychovávajú ku predčasnému sexu (už na ZŠ), násiliu, šikanovaniu, agresivite, kriminalite – voči spolužiakom aj voči učiteľom. V Španielsku a v USA učiteľstvo je jedno z najrizikovejších zamestnaní, pretože učiteľ je terčom žiakov, rodičov, aj legislatívy. Na Slovensku sa ku tomu pomaly blížime – agresivita a hrubosť hlavne vo väčších mestách stále viac stúpa. Jednostranná výučba a záplava informácií vedie ku pasivite a ignorancii, podvádzaniu a klamaniu. Deti sa neučia pre vedomosti, ale pre známky... Namiesto pozitívneho prístupu pre overenie vedomostí žiaka, sa z učiteľa stáva „dozorca“, ktorého treba nejakým spôsobom obísť, oklamať...

Učiteľ nie je tým, ktorý dáva vedomosti, poznatky, budúci chlieb a zamestnanie, ale tým, ktorý chce, alebo nechce dať dobrú známku. Navyše systém sponzorovania škôl rodičmi, ktorí na to majú, nutne vedie ku znerovnoprávneniu určitých detí, voči tým ostatným, pretože deti veľmi rýchlo nájdu „ľahšiu cestu“ a deti od mala vidia zvýhodňovanie, znerovnoprávnenie, učia ku korupcii.

Špičkové krajiny, ktoré vedú tento maratón „pokroku“, ukazujú následky, ktoré sa postupne prechádzajú na ostatné technicky vyspelé krajiny, keďže tie zväčša kopírujú ich kultúrne a technické pokroky. „Kultúra“ škôl „vyspelého“ západu : šikanovanie a agresivita na školách, kriminalita mladistvých v škole a na verejnosti, drogy, alkohol, fajčenie, ale hlavne absolútne zlyhávanie etiky a citovej výchovy vyzýva ku zamysleniu sa... V akej spoločnosti chcem žiť? Aký druh spoločnosti odovzdávame naši deťom a vnúčatám?

Rodina zväčša už dnes nefunguje a škola nevie a nemôže suplovať rodinu... Mladí ľudia, ktorí sú zaplavovaní kvantom informácií, ich naj úrovni školy zväčša ignorujú (monitoringy sú pre mnohých deviatakov otázkou tipovania...). Súčasne sa zvyk na pasívny život na škole prenáša do dospelosti a namiesto progresívnej, burcujúcej mládeže, ktorá „hory prenáša, bory rúbe, život ohňom sýti...“ máme usedené televízne bambulky, ktoré chcú robiť kariéru speváckych a filmových hviezd, prípadne hviezdnu futbalovú alebo hokejovú kariéru... Len málokto chce zobrať do ruky murársku kelňu, stolárske dláto, maliarsku štetku, vidly, či rýľ farmára, alebo nónius obrábača kovov... pretože poctivá práca stratila kredit.

„Tam, kde sa ľudia zamestnávajú vzájomnými podvodmi, nemôže žiadne bohatstvo vzniknúť. Títo ľudia potom nemajú čas vytvárať hodnoty“, povedal T. Baťa.

Asociálne programy v televízii, absencia rodiny, nadcitová – netvorivá výučba ľavej mozgovej hemisféry. Zdravý pohľad na tvorivý a samostatný život a na prácu nejestvuje. Z mladých ľudí spoločnosť dnes systémovo vyrába „kvargle“. Začne to v rodine, keď sa dieťa, aby sa „zabavilo“, posadí pred telku... Keď sa vyrobí „závislosť“ na obrazovke, aktívny život mladého človeka je „v háji“. A už sa len striedajú rôzne obrazovky – malá obrazovka mobilu, väčšia obrazovka počítača, alebo veľká obrazovka televízie / automatu... ako vrcholné meradlo kvality a úspešnosti života. Trochu zjednodušujem, ale podstata občianskeho smerovania zostáva.

Ohýbajmamamko, dokiaľsomjaJanko... Alebo biblické: Akokmeňspadnetakzostaneležať.

Pokiaľ sa urýchlene neurobia reformy v zmysle moderných psychologických poznatkov a sociologických štatistík, pokiaľ sa naozaj škola nestane školou aspoň pre 90% detí, aby sa stali samostatné, tvorivé, citovo a sociálne vyzreté, zodpovedné, vzdelávané pre vedomosti a pre radosť z poznania a tvorivosti a nie pre atramentovú značku / známku, kríza sa bude naďalej prehlbovať. Žobrák, ktorý nechce pracovať, má „čiapku“ bez dna - viď Grécko.

Len tak mimochodom: Keby „padol“ automobilový priemysel na Slovensku, sme v podobnej situácii ako Gréci. Prečo však vychovávame žobrákov – nesamostatných mladých ľudí a nie plnohodnotných, zodpovedných, tvorivých ľudí, ktorí sa chcú stať „kapitánmi“ svojho života?

Mladý človek pokladá za úspešného toho, kto má vysoký plat, dobre sa oblieka, má pekné a moderné auto, chodí na zaujímavé dovolenky... Posudzuje vonkajší efekt. Takto je nastavená dnešná spoločnosť nielen na Slovensku, ale vo väčšine technicky vyspelých krajinách. Málo mladých ľudí vidí prácu a schopnosti, ktoré ku týmto hodnotám vedú. Špičkoví manažéri, podnikatelia, umelci, politici trávia v práci 7 dní v týždni nonstop a „pracujú“ doma, v reštaurácii, alebo aj v divadle, keď nevedia „vypnúť“ starosti, a končia s infarktom v päťdesiatke, lebo nemá zmysel pre rovnováhu EQQ.

Každý človek má v mladosti sny, ktoré by si chcel vyplniť, ale v kolotoči reálneho života sa zväčša tieto sny vytratia, lebo mladí ľudia nie sú pripravovaní ku samostatnosti WQ a tvorivosti UQ.

Každý človek je originálny a jedinečný. Táto originalita sa tvorí v rodine autoritou rodičov – ich napodobňovaním, a jemne klíči a rastie v podstate človeka počas celého zrenia individuality mladého človeka. Waldorfská pedagogika hovorí, že pokiaľ dieťa v rodine nezažilo autoritu, túto autoritu hľadá v príkladoch v živote neskôr v puberte (napr. v pop-hviezdach, futbalistoch, hokejistoch...). Tu hľadá svoje ideály, svoje vzory, ktoré sú všelijaké... Rodina dnes, až na málo výnimiek, všeobecne absentuje... Ako som už spomínať, autoritou sa stala TV.

Problém je, že by mal človek v živote dostať nielen základy vzdelania, ktoré je dnes vzdialené kilometre od života, ale vzdelanie, ktoré ho osobne formuje, harmonizuje, baví, dáva mu nie kvantitu, ale kvalitu, ktoré mu dáva schopnosť rozvíjať svoje jedinečné danosti a nachádzať kritéria a limity, s ktorými harmonizuje a ktoré mu dávajú perspektívu pre budúci život.

Howard Gardner /1/ vo svojej teórii viacnásobných inteligencií ukázal na potrebu novej klasifikácie moderného človeka, z čoho vyplýva aj jeho vzdelávanie a smerovanie, ale zotrvačnosť štátneho vzdelávania je stále rovnaká. Forsíruje sa encyklopedické vzdelávanie, aj keď nadobúda „zaujímavejšie“ metódy a formy, stále je to však práca s ľavou mozgovou hemisférou mimo EQ.

Novodobé psychologické a sociálne objavy hovoria o dôležitosti osvojenia si Emocionálnej inteligencie pre úspech v živote, ale ani v tejto oblasti sa až na pár výnimiek výraznejší pokrok v štátnom školstve neurobil. Emocionálna inteligencia sa buduje predovšetkým doma príkladom rodičov, ich vzájomnou úctou, rodinným prostredím, spoločne priateľsky stráveným časom, zážitkami, hrami, vzájomným počúvaním, spoločnými výletmi, riešením osobných problémov – rodinné puto určite nevzniká spoločným sledovaním televízie...

Opakujem. Nevadilo by to, keby takto neosobný, netvorivý vzdelávací systém v kombinácii s masmédiami, hlavne televíziou so svojimi vadnými seriálmi a filmami doslova neprodukovali amorálnosť a filmy nevyškoľovali mladých ľudí na kriminalitu a defektné správanie. 10% úspešná výchova ku kriminalite je najmenšia odhadovaná pravdepodobnosť tohto vplyvu a je hrozivá. Považujem ohováranie, klamanie, neveru, ľahostajnosť ku starším, krádeže, šírenie drog, vraždy, streľby v meste, alebo nenávisť k iným rasám a náboženstvám za defektné. Neobstojí, že máme inú dobu. Iná doba neznamená, že máme pestovať a podporovať ľahostajnosť a kriminalitu...

V reálnom živote je plesnivé, smradľavé, zdraviu škodlivé jedlo horšie, ako jednoduché a chudobné, ale zdravé jedlo. Lepšia je jednoduchá, obmedzená televízia, ako zlé, amorálne, bezduché programy. Zábava, ktorá je postavená na hlúposti, bezcharakternosti, krutosti podľa môjho názoru nie je zábava. Keď niekto také niečo považuje za zábavu, mal by zaplatiť – napr. peniazmi za videomédia, a nech si to pozerá koľko chce... Ale prečo by za tržby za produkciu „bezduchých primitívnych programov“ mala doplácať celá spoločnosť a platiť najťažšou daňou – zničením a deformáciou mladosti mladých.

Žiaľ, tak to je. Ľudia častokrát najviac chcú jedlá a nápoje, ktoré sú najnezdravšie. Neznamená to však, že keď má človek cukrovku, že sa má napchávať čokoládou a zákuskami, lebo tak bol dosiaľ zvyknutý. A neznamená to, že ten, ktorý varí, bude vyhovovať chúťkam chorého.

Pokiaľ niekto dostane defekt na aute, okamžite to rieši – vymení koleso za rezervu, vyhľadá pneuservis a urýchlene si koleso s defektom nechá opraviť. Že každý deň, mesiace a roky sa robia hromadné „defekty“ na morálke – na dušiach detí, mládeže, to nikomu nevadí. TV seriály popoludní, ktoré deti sledujú možno viac ako dospelí, sú plné antispoločenského správania (klamstvá, nevery, ohovárania, korupcie, vraždy, naháňačky aut...), ktoré opakovane atakujú detskú dušu a detské videnie sveta. Pekné zemepisné, etnografické, alebo prírodopisné filmy idú hlboko v noci a „umelecké exkrementy“ sa podsúvajú, spolu s reklamou, deťom a mládeži ako „vrchol civilizácie“, ktorú treba nasledovať.

Deti sa predsa nemajú popoludní (a nakoniec ani dopoludnia v sobotu, či v nedeľu) zabávať pred televíziou, či počítačom. Ich miesto je vonku na čerstvom vzduchu - pri lopte, so švihadlom, pri výrobe vlastných motokár, leteckých modelov.... Keď ide popoludní televízia, tak má prinášať podnety pre spestrenie detského sveta – čo robiť cez voľný čas, aká je abeceda pripravenosti skauta, ako sa dajú urobiť jednoduché zdravé pomazánky, ako vyrobiť luk, šípy, origamy... Detské filmy, ktoré povzbudzujú príkladmi a nie „stoky“ veľkomiest. Televízia deti nemá zabávať, ale motivovať ku osobnej zábave v teame...

Namiesto kupovania hlúpych seriálov naše slovenské vynikajúce filmové štáby môžu navštevovať krúžky šikovných rúk na základných školách, točiť inšpirujúce životné príbehy.  Podobne, ako sa stala „Kapura“ obľúbenou pravidelnou reláciou, môžu vzniknúť finančne nenáročné, ale inšpirujúce „hodiny nápadov“ pre detskú úroveň náročnosti, alebo pre vedúcich krúžkov, pre dobrovoľnícke aktivity... Návody môžu byť uvádzané v súslednosti obrázkov (systém PowerPoint) – náčrtov - schém stavebníc, ktoré môžu byť dostupné cez televíziu / Internet každému záujemcovi. Zopakujem – televízia mladých ľudí má motivovať, nie prilepiť ku gauču na 10 hodín... Zbieranie predmetov, seriály školy hry na gitaru, umenie hrať futbal, hokej, umenie kresliť a maľovať, umenie spievať, vyrobiť si dobrý vlastný šampón na vlasy z byliniek... Čo všetko chcú mladí ľudia robiť a môžu, pretože príroda im dá všetko, čo potrebujú.

Skvelá myšlienka lepšieho využitia škôl aj popoludní cestou krúžkov, ktorá sa dnes už niekoľko rokov prevádza, ako aj použitie priestorov pre mimoškolskú činnosť žiakov by sa mala rozšíriť a prehĺbiť. A súčasne by sa mali viac oslovovať rodičia žiakov, ktorí pre svoje deti aspoň za pár rokov počas ich štúdia pomôžu škole pri týchto aktivitách. Nič nemusí stáť veľa peňazí, stačí hlavne dobrá vôľa. Nové tvorčie nápady však môžu priniesť oživenie všetkých sfér života a aj prílev peňazí do „statických“ vôd života obcí a miest.

V jednom z minulých článkov som navrhoval vyriešenie výchovy k Emocionálnej inteligencii EQ projektom dobrovoľníctva. Pomoc napríklad svojim starším príbuzným, susedom, ekologickým organizáciám a účasť na okolie skrášľujúcich aktivitách, ktorých by sa zúčastnili žiaci 2.stupňa ZŠ a SŠ počas aspoň jedného roka. Celé dobrovoľníctvo by si žiaci sami koordinovali a vyhodnocovali pri spolupráci s miestnymi správnymi orgánmi, neziskovkami, nemocnicami, klubmi dôchodcov... Tento systém by štát nestál skoro nič a touto cennou skúsenosťou by žiaci / študenti získali samostatnosť, zodpovednosť, uvedomelosť, sebavedomie...

Ale projekt dobrovoľníctva by podnietil aj rôzne nové služby na dedinách, mestách a nové výrobné aktivity, zvýšil by domáci aj zahraničný turistický ruch... Nových podnetov, ktorých je u nás zatiaľ nedostatok... Informácie o projekte som zasielal určite aj vám, jediný však, ktorý zareagoval bolo Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa ich odozvy však mám dojem, že vec zaspala...

Predkladaná Teória kvantifikácie schopností stať sa úspešným TQCbeS je ďalším ohnivkom v reťazi vývoja spoločenského poznania, ktoré by mohlo viesť ku určitým zmenám v edukačnom procese štátnych škôl na základe stanovenia individuálnych schopností žiakov. Samozrejme je tu ešte množstvo práce pre vypracovanie metodiky / testov pre určenie jednotlivých stupňov, nadanosti žiakov, ktoré môžu viesť aj ku určitej modifikácii dnešného navrhovaného triedenia. Dnes je to otázka viac – menej subjektívneho hodnotenia, ktoré by mala experimentálna psychológia bližšie konkretizovať...

Stručne si zopakujeme a doplníme chýbajúce časti z predošlých článkov. V minulých článkoch /2,3/ sme zaviedli rovnice pre výpočet koeficientu úspechu SQ ako funkcie fyzického, psychického a sociálneho zdravia HQ, rozumovej inteligencie IQ, emocionálnej inteligencie EQ, vôľového kvocientu WQ, materializačného kvocientu MQ a tvorivostného kvocientu UQ.

A/ Zjednodušený výpočet (využijú sa len základné inteligenčné koeficienty):

Z hľadiska výučby škola si dnes zväčša všíma len fyzické zdravie FH na hodinách telesnej výchovy. Duševné a sociálne zdravie je nechané na mimoškolské prostredie (rodina, masmédia a ulica). Ešte pred 100 rokmi obecne fungovala rodina, vzor učiteľa, vzor farára, autorita rodičov, obava pred verejnou mienkou, náboženské inštitúcie a do istej mieri pomáhali rozvíjať príkladmi psychické (duševné) zdravie PH, i sociálne zdravie SH. Dnes, keď vplyv rodiny je minimálny, mladí ľudia na verejnú mienku kašlú (alebo naopak vďaka televízii chcú „vyniknúť“), náboženské inštitúcie zápasia o existenciu, musia prísť iné mechanizmy výchovy...

Celostné zdravie HQ: HQ = FH + PH + SH /I.1/

Ukážme si to na príkladoch. Dosaďme si do rovnice fyzické, psychické a sociálne zdravie bežného 12 ročného chlapca Fera, ako ho dnes ovplyvňuje naša „informatizačná spoločnosť“.  Pre porovnanie vypočítame priemernú 12 ročnú žiačku Valiku, ktorá navštevuje waldorfskú školu:

Fero: FH = 0,2 priemerné fyzické zdravie, PH = 0,1 podpriemerné psychické zdravie, citlivosť na záťaž, nervozita, SH = - 0,1 kritériom kamarátstva je oblečenie, módne trendy.

Valika: FH=0,2 priemerné fyzické zdravie, PH= 0,3 výborné psychické zdravie (vyplýva z radostného vyučovania a ignorovania TV), SH= 0,3 vynikajúce sociálne zdravie (v škole sa žiaci vedú ku tímovej spolupráci, vzájomnej pomoci...):

Fero: HQ = 0,2 + 0,1- 0,1 = 0,2 (20%) /I.1.1/

Valika: HQ = 0,2 + 0,3 + 0,3) = 0,8 (80%)

Rovnica úspechu SQ:

1

SQ = HQ (IQ + EQ + WQ) + –––– . UQ /I.2/

MQ

Pri zjednodušenom výpočte IQ stanovíme ako priemernú hodnotu súčet lingvistickej inteligencie LIQ, logicko – matematickej inteligencie LGQ a prírodnej inteligencie NAQ. Nadanie na prírodnú inteligenciu prináša taktiež schopnosť pracovať s podobnými kategorizačnými a popisnými predmetmi, ako je zemepis, fyzika, chémia a podobné predmety.

IQ = (LIQ + LGQ + NAQ) / 3 /I.3/

V príklade 12 ročného žiaka Fera štátnej školy si dosadíme za LIQ=0,3, LGQ=0,2, NAQ=0,2, pre Valiku dosadíme LIQ=0,3, LGQ=0,2, NAQ=0,2)

Fero: IQ = (LIQ + LGQ + NAQ) / 3 = (0,3+0,2+0,2)=0,23 /I.3.1/

Valika: IQ = (LIQ + LGQ + NAQ) / 3 = (0,3+0,2+0,2)=0,23

Koeficient úspechu SQ potom vyjadríme rovnicou /I.2/, pritom pre Fera sú koeficienty EQ=- 0,1, WQ=0,1, MQ=80, UQ=1, pre Valiku EQ= 0,2, WQ=0,4, MQ=20, UQ=6,5:

Fero: SQ =0,2 (0,23 – 0,1 + 0,1) + 1 / 80 = 0,046 + 0,0125 = 0,0585 = 0,06 (6%) !!!

Valika: SQ = 0,7(0,23 + 0,2 + 0,4) + 6,5 / 20 = 0,581 + 0,325 = 0,906 (90,6%)

Keďže platí, že šanca na úspech má spĺňať podmienku SQ > 1, vyhliadky mládenca Fera SQ=0,06 na uplatnenie v praxi vyzerajú katastrofálne. Pravdaže, je to len 12 ročný chlapec, takže nemožno od neho očakávať vážne tendencie ku úspechu, ale keď by sme sa pozreli na zotrvačnosť vplyvom  okolia a  rodiny, tak jeho šance na úspech (samostatné, zodpovedné zamestnanie, podnikateľstvo, riešenie kríz...) v živote sú pomerne neisté. Na druhej strane Valika, 12 ročná priemerná žiačka waldorfskej školy má SQ = 0,906, čo síce je menšie ako 1, ale chýba jej cca 10%. Rozdiel je markantný 15,48 násobný.

B/ Výpočet podľa teórie mnohonásobných inteligencií:

Rovnica tzv. celostného – fyzického FH, psychického PH a sociálneho SH zdravia je rovnaká pre obidve metódy výpočtu A aj B:

HQ = FH + PH + SH /II.1/

Rovnica tzv. existenčných koeficientov:

Q1 = LIQ + XQ + TKQ + NAQ + EXQ /II.2/

Analyzujme vyššie uvedeného 12 ročného chlapca Fera, ktorý má rád telesnú výchovu a šport a má bežnú úroveň inteligencií: LIQ=0,3, XQ=0,4, TKQ=0,6, NAQ=0,2, EXQ=0,3, ako aj Valiku, 12ročnú žiačku waldorfskej školy LIQ=0,3, XQ=0,35, TKQ=0,35, NAQ=0,2, EXQ=0,7,:

Fero: Q1 = 0,3 + 0,4 + 0,6 + 0,2 + 0,3 = 1,8 /II.2.1/

Valika : Q1 = 0,3 + 0,35 + 0,35 + 0,2 + 0,7 = 1,9

Rovnica talentových – získaných koeficientov:

Q2 = MUQ+ LGQ + INQ + SPQ + EQQ /II.3/

Pre príklad 12 ročného chlapca Fera vypočítame Q2, dosadíme nasledovné hodnoty MUQ=0,2, LGQ=0,1, INQ=0,2, SPQ=0,1, EQQ=0,3, pre Valiku dosadíme koeficienty MUQ=0,5, LGQ=0,2, INQ=0,45, SPQ=0,3, EQQ=0,4,

Fero: Q2 = 0,2 + 0,1 + 0,2 + 0,1 + 0,3 = 0,9 /II.3.1/

Valika: Q2 = 0,5 + 0,2 + 0,45 + 0,3 + 0,4 = 1,85

Rovnica úspechu SQ, kde pre Fera WQ=0,1 je koeficient vôle, MQ=80, UQ=1 a pre Valiku WQ=0,4 je koeficient vôle, MQ=20, UQ=6,5 viď práce /2,3/:

1

SQ = HQ (Q1 + EQ + WQ) + –––– . (UQ + Q2) /II.4/

MQ

Dosadíme pre príklad Fera a Valiky:

Fero: SQ = 0,2 (1,8-0,1+0,1) + (1+0,9)/80 = 0,36 + 0,024 = 0,38 /II.4.1/

Valika: SQ = 0,7 (1,9+0,2+0,4) + (6,5+1,85)/20 = 1,75 + 0,417 = 2,167

Z porovnania oboch metód vidíme, že metóda výpočtu A dáva pre Fera, žiaka štátnej školy koeficient úspechu SQ = 0,06 (6%) a pre Valiku, žiačku waldorfskej školy SQ = 0,906 ( 90,6%) zatiaľ čo metóda výpočtu B dáva koeficient úspechu mnohonásobne vyšší. Pre žiaka Fera zo štátnej školy SQ = 0,38 (38%), a pre Valiku, žiačku waldorfskej školy SQ= 2,167 ( 216,7%). Pri analýze metódy B súčasne vidieť, akým smerom je možné smerovať a rozvíjať individuálne vzdelávanie a profesné smerovanie testovaného žiaka Fera, že to je jeho predovšetkým pohybové nadanie, schopnosť orientácie v priestore, zručnosť, ktoré sa môžu rozvíjať ešte na základnej škole (aby ju vôbec dokončil...)

Súčasne však vidíme, ako rozdielne pripravuje pre praktický život štátna škola a waldorfská škola a úlohy, ktoré by mala prijať štátna škola, aby rozvíjala a harmonizovala.

Pripomeňme si, že pre nové výzvy v živote mladého človeka, zmenu pracovných podmienok, alebo riešenie mimoriadnych udalostí je rovnako dôležité fyzické, psychické aj sociálne zdravie, ako aj všestranná tvorivá príprava mladého človeka, ktorá je výrazne lepšia vo waldorfskom type školy.

V predošlom článku /2/ neboli uverejnené pre koeficienty psychického zdravia PH a sociálneho zdravia SH negatívne stupne, ako aj koeficienty lingvistickej inteligencie LIQ a koeficienty intuície – inšpirácie UQ, ktoré uvádzame v tomto článku:

Návrh stupňov Psychického (duševne - duchovného) zdravia PH:

PH = 0,1 podpriemerné psychické zdravie, zvýšená citlivosť na vonkajšie podnety a záťaž, nervozita, napätie, podráždenosť, nesústredenosť, slabá prispôsobivosť na vonkajšie požiadavky, výkyvy nálady, agresia, alebo depresia, ťažšie znášajú spoločnosť,

PH = 0,2 priemerné psychické zdravie, príležitostný nepokoj, ale zvládaný, reaguje vyrovnane aj pri zvýšených psychických záťažiach,

PH = 0,3 výborné psychické zdravie, vnútorná spokojnosť, pre svoju vnútornú pevnosť je oporou svojim blízkym a známym, plánujú svoj život,

PH = 0,4 vynikajúce psychické zdravie, vnútorná radosť, vnútorná rovnováha s vonkajškom, vysoký stupeň empatie, schopnosť s nadhľadom utišovať konfliktných ľudí a krízové situácie, plánujú a organizujú nielen svoj život, ale pomáhajú aj druhým.

PH = - 0,1 slabo negatívne duševné zdravie, o vnútorných pocitoch rozhodujú zmysly, pôžitky zmyslov sú mimoriadne dominantné, city ostatných sú zväčša ignorované, konzumná orientácia ovláda citový svet pohodlnosťou a zotrvačnosťou, nevďačnosť, koristníctvo na úrovni zmyslov,

PH = - 0,2 stredne negatívne duševné zdravie, negatívne predstavy o sebe i druhých vedú ku melanchólii a depresiám, ku sklonu izolovať sa, k sebaľútosti,

PH = - 0,3 silne negatívne duševné zdravie, negatívne city sa transformujú mysľou, vedú alebo ku seba ubližovaniu, výčitkám, hnevu na seba samého, častokrát sa skrývajú za chladnokrvnosť, nespokojnosť môže príležitostne prepuknúť do skratového konania,

PH = - 0,4 veľmi silne negatívne duševné zdravie – silný pocit nadradenosti, jedinečnosti, ublíženia, vylúčenia z / do určitej skupiny ľudí, s útočnými prvkami proti odlišnosti, hnevu, násilia voči sebe i blížnym...

Návrh stupňov Sociálneho zdravia SH:

Možnosť použitia pri škále hodnotenia s presnosťou na stotiny - napríklad 0,17 alebo 0,23.

SH = 0,1 podpriemerné sociálne zdravie, závislosť od okolia, život osamelo alebo v izolovanej komunite so svojimi „pravidlami“ života odlišnými od majoritnej spoločnosti bez prispôsobivosti, spoločenské bariéry zvnútra – vylučovanie / sa,

SH = 0,2 priemerné sociálne zdravie, schopnosť adaptácie, dlhšie alebo kratšie prispôsobovanie sa novým situáciám, obmedzenosť prijímania nových známostí, nových podnetov, nového prostredia,

SH = 0,3 vynikajúce sociálne zdravie, zmysel pre integritu vlastnú i spoločenskú, schopnosť rozpúšťať spoločenské bariéry, radosť z dávania a zdieľania, radosť zo spoločnosti, otvorenosť na známosti, na podnety, na nové prostredie, vytváranie nových sociálnych situácií.

SH = - 0,1 slabo negatívne sociálne zdravie – kritériom sociálneho správania je majetok, oblečenie, „značky“, na základe ktorých jedinec posudzuje, s kým sa priateliť, koho odsúdiť,

SH = - 0,2 stredne silné negatívne sociálne zdravie – kritériom sociálneho správania sú egoistické túžby a predstavy, alebo sily, ktorým sa okolie má prispôsobovať. Podľa toho sú ostatní „priatelia“ alebo „nepriatelia“. Navonok sa správa priateľsky, ale tzv. nepriateľom ubližuje nepriamo.

SH = - 0,3 veľmi silné negatívne sociálne zdravie. Kritériom sociálneho správania sú egoistické, fanatické ciele, ktoré presadzuje, nech to stojí, čo stojí. Okolie sa musí prispôsobiť, inak „platí“...

Návrh stupňov pre Lingvistickú inteligenciu LIQ:

LIQ = 0,1 obmedzený jazyk používaný na úrovni základného existenčného minima,

LIQ = 0,2 neumelé rozprávanie materinským jazykom,

LIQ = 0,3 znalosť spisovného jazyka slovom a písmom,

LIQ = 0,4 dobré zvládnutie jedného jazyka

LIQ = 0,5 výborné zvládnutie jedného jazyka /maturita,

LIQ = 0,6 spisovateľská, básnická, dramatická, novinárska zručnosť,

LIQ = 0,7 znalosť dvoch jazykov,

LIQ = 0,8 aktívna znalosť dvoch jazykov slovom a písmom,

LIQ = 0,9 ako u predošlého pre 3 a viac jazykov, alebo aj jeden orientálny jazyk,

LIQ = 1 talent na jazyky – výslovnosťou, písmom, gramatikou zvládne ktorýkoľvek jazyk ako európsky, tak aj orientálny jazyk, alebo šifrované jazyky, alebo staré jazyky.

Návrh stupňov Intuície / inšpirácie UQ:

Stav vedomia a mysle ovplyvňuje schopnosť otvárať sa inšpiračným a intuitívnym podnetom. Vedomý a myšlienkový stav samozrejme podlieha životnému štýlu (jedlo, nápoje, spánok, rodina...), spôsobu trávenia voľného času, pracovnému nasadeniu, pravidelnému odpočinku a ďalším faktorom. Stav vedomia, mysle, spolu s pocitmi a pohnútkami k činnosti je možné trénovať, takže sa tieto vlastnosti stávajú viac a viac ovládanými a nezávislými na vonkajších podnetoch. Je to jedna z najťažších vecí, pretože človek mení svoje zvyky, podstatu a takto sa dostáva k prameňu poznania a úspechu. Harmonizáciou vedomia sa myseľ stáva nástrojom a slúži ako zrkadlo, do ktorého sa môžu podnety intuície a inšpirácie premietnuť. Pokiaľ je myseľ „vybudená“ bežnými starosťami, pripomína rozbúrené jazero, v ktorom sa „hviezdy“ - nápady intuície a inšpirácie odrážať nemôžu.

UQ = 0,1 človek je taký pohltený starosťami o tzv. praktický život, že rieši všetko návykovo, nesústredene, chaoticky, jeho myseľ a vedomie sú úplne mimo samo kontrolu,

UQ = 1 bežný stav mysle je v beta vlnení, intuícia a inšpiračné podnety prichádzajú náhodne, chýba schopnosť ich zachytiť a interpretovať, myseľ je nepozorná, kolísavá,

UQ = 2 vnímanie vnútorného stavu - myšlienky, pocity, pohnútky - je veľmi neostré, sústredenie vedomia je malátne, inšpiračné podnety sú hmlisté, nepoužiteľné,

UQ = 3 vnímanie vnútorného stavu je príležitostne dobré, ale rýchlo sa dostavuje únava sústredenosti vedomia, inšpiračné podnety nie je možné plne zachytiť,

UQ = 4 vnímanie vnútorného stavu je orientačné, sústredenie je hlbšie, ale stále neostré, vedomie je ťažkopádne, podnety prichádzajú skreslené, dajú sa použiť, ale úspešnosť je znížená,

UQ = 5 vnímanie vnútorného stavu - myšlienky, pocity, pohnútky - sú kŕčovité, sústredenie vedomia je malátne, inšpiračné podnety miznú a objavujú sa, vedomie je príliš napäté, úspešnosť občas dobrá,

UQ = 6 vnímanie vnútorného stavu - myšlienky, pocity, pohnútky – sa stávajú lepšie, podnety sa majú tendenciu „samoriadiť“, inšpiračné podnety sú vymyslené, naprogramované samoľúbosťou, občas sú použiteľné, ale nie je možné rozpoznať, ktoré sú dobré viac alebo menej, alebo aj škodlivé,

UQ = 7 vnímanie vnútorného stavu - myšlienky, pocity, pohnútky - sú malátne, sústredenie vedomia je neostré, inšpiračné podnety sa menej strácajú, úspešnosť je celkom dobrá,

UQ = 8 vnímanie vnútorného stavu - myšlienky, pocity, pohnútky – sú nervózne, nesústredené, sústredenie vedomia je roztržité, inšpiračné podnety občas vypadávajú, úspešnosť je dobrá,

UQ = 9 schopnosť uvoľnenia vnútorného mentálneho, citového stavu a otvorenie sa intuícii a inšpirácii v kľudných (osamotených) podmienkach, úspešnosť výborná,

UQ = 10 stály kľud mysle, citov a hlboké sebaovládanie vnútorného sveta umožňuje naladenie sa na alfa a delta vlny aj pri bežných pracovných podmienkach, úspešnosť nápadov vynikajúca.

UQ = 50 možnosť vyladenia myšlienkových vĺn na tzv. archetypálnu úroveň Zeme.

UQ = 100 možnosť vyladenia myšlienkových vĺn na tzv. kozmickú úroveň.

Potreba prehodnotiť individuálny prístup vo výchovno – vzdelávacom procese z pohľadu kvalít a osobnostného rastu žiaka je v 3.tisícročí evidentná. Štátne školstvo, ktoré sa pokúša nasadiť na každé dieťa rovnaké kritéria na vzdelávanie, už v dnešnej modernej informatizačnej spoločnosti nie je možné. Je treba vzdelávací systém modifikovať o nové prístupy. Predovšetkým však je treba napomôcť deťom pri sebapoznaní ich individuálnych schopností. Nemusí to výraznejšie zmeniť spôsob vyučovania na prvom stupni. Vo vyšších ročníkoch druhého stupňa si žiaci môžu osvojovať také predmety, ktoré podstatne spestria a umožnia nielen osobnostné zrenie, ale predovšetkým zlepšenie profesného a spoločenského uplatnenia.

V bežnom živote si tzv. existenčnú inteligenciu Q1 (pohyb, orientácia v priestore, základné komunikačné schopnosti...) získava dieťa v rodine napodobňovaním, skúšaním, vciťovaním... Tzv. vyššie inteligencie Q2 (hranie na hudobný nástroj, matematické schopnosti...) si musí žiak osvojovať ďalším štúdiom a cvičením. Tvorivosť, ktorá je jednou z najdôležitejších kultúrnych, ale aj ekonomických a priemyselných artiklov (napr. aj nové výrobné programy) sa deti učia zväčša v špeciálnych umeleckých školách, ale hlbší rozvoj tvorivosti v súčinnosti s mravnosťou, vôľou a celostným rastom celej bytosti človeka sa robí len vo waldorfskej škole, a to na úrovni tvorivých, projektových prístupov a hlbokého poznania rastových fáz dieťaťa.

Waldorfské školstvo učí žiakov ZŠ a študentov SŠ v Nemecku niektoré remeselné činnosti a služby počas štúdia. Po ukončení základnej alebo strednej školy v Nemecku získavajú jeden i viac odborných certifikátov pre ďalšie profesné uplatnenie, takže už na školách sa robí prevencia pred nezamestnanosťou. Je iluzórne, že by štátne školy, ktoré vždy boli nútené počúvať direktívy „zhora“ sa podujali na nový typ rozširovania činnosti škôl. Tu musí prísť nový zákon, inovatívny, tvorivý manažér, alebo impulz zakladateľa školy zo samosprávy, aby sa riešili skutočne lokálne problémy pre reálny život.

Opäť tu spomeniem waldorfskú školu, kde učitelia každé dieťa spolu s rodičmi „nesú v náručí“ a urobia všetko pre ich výchovu vôle, citu, rozumu, fantázie, ale aj morálneho, praktického a humanitného smerovania. Vyplýva to z potreby sústavnej vnútornej práce učiteľa v priamej konfrontácii s každou individualitou žiaka a vo veľmi úzkom vzťahu triedneho učiteľa a rodičov žiaka.

Prečo? Dobrý waldorfský učiteľ má za nástroje intuíciu, lásku v srdci ku každému žiakovi,  oslovuje celú osobnosť žiaka podľa geniálnych náčrtov Dr.R.Steinera, ktoré predbehli dobu o niekoľko sto rokov. Waldorfská škola je postavená na jungovských archetypoch a ďalších pilieroch hĺbkovej psychológie, pritom používa jednoduché princípy umenia a kooperácie v správnych etapách života žiaka a tak dosahuje maximálny efekt jeho všestranného rozvoja osobnosti.

V štátnej škole sa požiadavky na rast vôle, citu, fantázie, morálneho a praktického smerovania žiaka zväčša ignorujú. Bežná škola občas pochváli, ale hlavne rieši správanie žiaka - zlyhávania výchovy (rodiny) cestou poznámok do žiackej knižky, alebo znížením známky z chovania... Tu už sa „voda z vaničky vylieva“ – žiaľ, spolu s dieťaťom. Životná skúsenosť pritom ukazuje, že obzvlášť neposlušné deti sú v živote obzvlášť úspešné. Z rovníc SQ vidíme aj prečo. Zväčša majú extrémne vyvinuté koeficienty zdravia HQ, emocionálnej a vôľovej inteligencie EQ, WQ a komunikácie EXQ, ako aj minimálnu zaťaženosť materializačného koeficientu MQ.

Pár slov ku prepojeniu školstva s praxou. Vo všetkých civilizovaných krajinách Európy veľká časť obyvateľstva pracuje v oblasti služieb. Naše slovenské služby sú veľmi slabo vyvinuté. Pritom v rámci vyučovania ZŠ alebo SŠ  stačí niekoľko hodín popoludní na zaučenie a prax a seriózny výstupný certifikát. Vyššie uvedený projekt dobrovoľníctva by mal výrazne napomôcť rozšíreniu služieb na Slovensku – bezziskových, aj ziskových. Prečo? Pretože kúpna sila obyvateľstva dáva možnosť vzniknúť len lacným, bezziskovým, verejnoprospešným službám a aktivitám, v ktorých práve žiaci a študenti majú bezkonkurenčné možnosti. A tí súčasne získavajú najvzácnejšie praktické, ľudské a manažérske skúsenosti.

/1/ Gardner Howard,: Dimenze myšlení, Teórie rozmanitých inteligencii, Portál, Praha, 1999

/2/ Žák Ľubor, Ing., PhD.: Manažéri nepotrebujú IQ, ale EQ, HQ, WQ, I- Psychológia – elektronický časopis, August 2011, www.sirosa.sk

/3/ Žák Ľubor, Ing., PhD.: Návrh stupňov koeficientov inteligencií, I- Psychológia - elektronický časopis, September 2011, www.sirosa.sk